Pri určení pohybu, resp. ak je naším cieľom nejaká činnosť, tak v spisovnej slovenčine používame predložku „po“. Napr. „ísť po brata„, „idem po auto„, „choď po mlieko„. Predložka „pre“ sa používa na vyjadrenie príčiny. Napr. „poistenie pre prípad úrazu“.
