MENU

Zátvorky

Nie je lomka ako z├ítvorka. ├üno, ─Źasto sa stret├ívame s lomkami, ktor├ę plnia ├║─Źel z├ítvoriek. Ide v┼íak o nespr├ívny z├ípis, a preto v ka┼żdom pr├şpade pou┼ż├şvajte skuto─Źn├ę z├ítvorky. Nezabudnite, ┼żiadne medzery z vn├║tornej strany z├ítvoriek. Spr├ívne: (z├ítvorky) Nespr├ívne: ( z├ítvorky ) Podobn├ę ─îestn├ę prehl├ísenie? ­čôŁ Kore┼ípondencia, ­čĺČ V┼íeobecn├ę Mestsk├í ─Źas┼ą ­čGeografia, ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Percentá

Zna─Źka percenta % sa od pr├şslu┼ínej ─Ź├şselnej hodnoty odde─żuje medzerou, napr. 100 % (sto percent), a rovnako sa zapisuje, ak zastupuje pr├şdavn├ę meno, napr. 10 % roztok (desa┼ąpercentn├Ż roztok), 20 % pr├şrastok (dvadsa┼ąpercentn├Ż pr├şrastok), 100 % k├íva (stopercentn├í k├íva). Z├ípis pr├şdavn├ęho mena bez medzery je spr├ívny v ─Źe┼ítine (napr. 12procentn├ş roztok, 12% roztok). Medzera plat├ş aj pre mern├ę jednotky, napr. 100 g, namiesto 100g. Podobn├ę Obnos? ­čŤĺ Obchod Upomienkov├Ż predmet? ­čŤĺ Obchod
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Dopis?

Podobn├ę Kolka? ÔÜŻ ┼áport, ­čĺÄ Veci, ­čôŁ Kore┼ípondencia Okop├şrova┼ą? ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Odstavec?

Slovo odstavec vo v├Żzname ÔÇ×relat├şvne samostatn├í ─Źas┼ą textu, ktorej za─Źiatok je umiestnen├Ż na novom riadkuÔÇť je nespisovn├ę, jeho spisovn├Żm ekvivalentom je slovo odsek. Podobn├ę Mestsk├í ─Źas┼ą ­čGeografia, ­čôŁ Kore┼ípondencia Lom├ştko? ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Obdr┼ża┼ą?

Sloveso obdr┼ża┼ą (aj podoba obd┼Ľ┼ża┼ą) je nespisovn├ę, jeho spisovn├Żmi ekvivalentmi s├║ (pod─ża kontextu) sloves├í dosta┼ą, prija┼ą, z├şska┼ą, dosiahnu┼ą. Podobn├ę Mestsk├í ─Źas┼ą ­čGeografia, ­čôŁ Kore┼ípondencia t.j. ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Vi─Ć pr├şlohu?

V s├║─Źasnosti sa odpor├║─Źa, pri odkazovan├ş na liter├írne zdroje, pou┼ż├şva┼ą namiesto zastaran├ęho v├Żrazu vi─Ć spisovn├Ż infinit├şvny tvar od slovesa pozrie┼ą ÔÇô pozri, napr. pozri s. 3, pozri pr├şlohu a pod. Podobn├ę ─îestn├ę prehl├ísenie? ­čôŁ Kore┼ípondencia, ­čĺČ V┼íeobecn├ę ├Üvodzovky ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Podtr┼żn├şk?

Grafick├Ż znak v podobe kr├ítkej vodorovnej ─Źiary umiestnenej v spodnej ─Źasti riadka _, ktor├Ż sa pou┼ż├şva na vizu├ílne oddelenie dvoch slov (ktor├ę nem├┤┼żeme oddeli┼ą medzerou) a ktor├Ż je ─Źasto aj s├║─Źas┼ąou e-mailov├Żch adries, sa naz├Żva pod─Źiarkovn├şk. Podobn├ę Lom├ştko? ­čôŁ Kore┼ípondencia Podtr┼żn├şk? ­čôŁ Kore┼ípondencia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Lom├ştko?

Slovo lomka ako ozna─Źenie interpunk─Źn├ęho znamienka v podobe ┼íikmej ─Źiary, ktor├Żm sa vyjadruje variantnos┼ą alebo protikladnos┼ą v├Żrazov, podielov├Ż alebo pomern├Ż vz┼ąah dvoch veli─Ź├şn ap., nie je nov├ę. Uv├ídzalo sa u┼ż v prvom vydan├ş Kr├ítkeho slovn├şka slovensk├ęho jazyka z r. 1987 a v Pravidl├ích slovensk├ęho pravopisu z r. 1991. Dovtedy sa toto interpunk─Źn├ę znamienko v kapitole venovanej interpunkcii v Pravidl├ích slovensk├ęho pravopisu medzi ostatn├Żmi znamienkami nespom├şnalo. V ─îesko-slovenskom slovn├şku z r. 1976 sa pri ─Źeskom slove lom├ştko uv├ídza slovensk├Ż ekvivalent zlomkov├í ─Źiara, ktor├Ż sa pou┼ż├şva v matematike. Podobn├ę Zbrusu? ­čĺČ V┼íeobecn├ę Poj├ştko? ­čĺČ V┼íeobecn├ę
─î├şta┼ą ─Ćalej ›