Životné podstatné mená mužského rodu majú v datíve (v 3. páde) jednotného čísla charakteristickú príponu -ovi, t. j. hrdinovi, chlapovi, čertovi, psovi. Iba v niektorých prípadoch konkuruje prípone -ovi prípona -u.
Pri podstatnom mene človek sa vo všetkých pravopisných príručkách uvádza v datíve aj v lokáli singuláru dvojtvar k človekovi/človeku, o človekovi/človeku, čo znamená, že oba tvary zodpovedajú spisovnej slovenčine.
Podobne je to pri podstatných menách čert, diabol, otec, pes, vlk, hoci v týchto prípadoch väčšinou nie sú tvary s príponou -ovi a s príponou -u štylisticky rovnocenné. Tvary čertovi, diablovi, otcovi, psovi, vlkovi sú štylisticky neutrálne a bežne sa používajú v jazykovom prejave, kým tvary s príponou -u sa zachovali väčšinou iba v ustálených spojeniach a frazeologizmoch.
Na rozdiel od uvedených príkladov dvojtvary človekovi/človeku sú štylisticky neutrálne.
