MENU

Makadamov├ę orechy?

N├ízov rastliny, z ktorej orie┼íky poch├ídzaj├║, sa v slovensk├Żch lexikografick├Żch pr├şru─Źk├ích uv├ídza v dvoch podob├ích ÔÇô makadamia (Ve─żk├Ż slovn├şk cudz├şch slov, 2008) aj makad├ímia (Slovensk├ę botanick├ę n├ízvoslovie; Slovn├şk s├║─Źasn├ęho slovensk├ęho jazyka), ktor├í sa odpor├║─Źa a uprednost┼łuje zo strany jazykovedcov. Pri tvoren├ş pr├şdavn├ęho mena sa v z├íklade zachov├íva samohl├íska i ÔÇô makad├ímiov├Ż. Na pomenovanie plodu rastliny s tvrdou ┼íkrupinou a chutn├Żm jadrom mo┼żno teda pou┼żi┼ą ozna─Źenie makad├ímiov├Ż orie┼íok, ale aj samotn├ę slovo makad├ímia, lebo t├Żmto slovom sa nepomen├║va len strom, ale aj jeho jedl├ę polody, napr. prida┼ą posekan├ę makad├ímie do ┼íal├ítu. Makadam sa ÔÇ×nepap├íÔÇť Najm├Ą v obchode sa ─Źasto stret├ívame s makadamov├Żmi orie┼íkami. Treba preto spomen├║┼ą, ┼że slovo makadam patr├ş do oblasti stavebn├şctva a pomen├║va zmes ┼ítrku pou┼ż├şvan├║ na ├║pravu vozoviek a chodn├şkov. Takto upraven├Ż povrch sa naz├Żva makadamov├Ż. Podobn├ę Sma┼żi┼ą? ­čŹö Gastron├│mia Sal├ím? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Arti─Źok?

Arti─Źoka je stredomorsk├í rastlina, ktorej nerozvinut├ę s├║kvetia sa pou┼ż├şvaj├║ ako zelenina. Ob─ż├║ben├í je hlavne v talianskej gastron├│mii. Jej n├ízov poch├ídza zo star┼íieho ÔÇ×articioccoÔÇť, v s├║─Źasnej talian─Źine ako ÔÇ×carciofoÔÇť. U n├ís je e┼íte st├íle v kateg├│rii exotickej zeleniny a mo┼żno aj to je d├┤vod nespisovn├ęho pomenovania arti─Źok. Zapam├Ątajte si, ┼że arti─Źoka je ┼żensk├ęho rodu a v genit├şve mno┼żn├ęho ─Ź├şsla m├í tvar arti─Źok, napr. jedlo z arti─Źok. Ak si teda radi pochutn├ívate na pizzi, vysk├║┼íajte ju s arti─Źokou/arti─Źokami. Podobn├ę Pamlsok? ­čŹö Gastron├│mia, ­čÉż Zvierat├í Sal├ím? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Bez ├ę─Źiek?

─îoraz viac ─żud├ş si d├íva pozor na to, ─Źo konzumuje. Zvyknete si pozera┼ą ko─żko ├ę─Źok obsahuje potravinov├Ż produkt? Najlep┼íie je, ak je bez ├ę─Źok. P├şsmeno ÔÇ×eÔÇť sa hovorovo ozna─Źuje ako ├ę─Źko a jeho tvar v genit├şve mno┼żn├ęho ─Ź├şsla je od ├ę─Źok. Tak┼że, nabud├║ce h─żadajte potraviny bez ├ę─Źok. Podobn├ę Plesniv├Ż syr? ­čŹö Gastron├│mia Opl├ítka? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Pamlsok?

Ke─Ć┼że sloven─Źina nepozn├í slov├ş─Źko mlsa┼ą, nespisovn├í je rovnako aj ma┼íkrta ozna─Źen├í ─Źesk├Żm v├Żrazom pamlsok. Nabud├║ce si teda pochutn├íme na ma┼íkrte, lah├┤dke alebo poch├║┼ąke a pamlsok nech├íme v ─Źeskom jazyku. ├üno, aj v├í┼í ps├şk m├í ma┼íkrtn├Ż jaz├Ż─Źek, a preto ho odme┼łujte len ma┼íkrtou. ­čśë Podobn├ę Krm├ştko? ­čĺÄ Veci, ­čÉż Zvierat├í Knedl├şk? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Šampión?

M├íte radi ┼íampi┼ł├│ny? Jedl├í huba bielej farby, ktor├í sa odborne naz├Żva pe─Źiarka, je gastronomickou poch├║┼ąkou mnoh├Żch jed├íl. Mnoh├ş ju v┼íak volaj├║ nespr├ívne, a to ┼íampi├│n. Dokonca sa to st├íva aj kuch├írom, ktor├ş by to mali vedie┼ą najlep┼íie. Pam├Ątajte si, ┼że ┼íampi├│n m├í len jeden v├Żznam ÔÇô v├ş┼ąaz. Tak┼że, je ┼íampi┼ł├│n va┼í├şm ┼íampi├│nom medzi hubami? ­čÖé Podobn├ę Kel├şmok? ­čĺÄ Veci, ­čŹö Gastron├│mia Makadamov├ę orechy? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Šialka?

V sloven─Źine je spisovn├ę iba slovo ┼í├ílka, resp. jeho zdrobnenina ┼í├ílo─Źka, ktor├ę sa uv├ídzaj├║ aj v kodifika─Źnej pr├şru─Źke slovensk├ęho jazyka ÔÇô v Kr├ítkom slovn├şku slovensk├ęho jazyka. Spojenie ┼íialka k├ívy alebo dokonca ┼íialok k├ívy pou┼ż├şvaj├║ niektor├ş moder├ítori ako vtip ÔÇô tento v├Żraz toti┼ż pou┼ż├şvala v jednej ┼íou ist├í slovensk├í spev├í─Źka ┼żij├║ca v ─îesku. Podobn├ę Kardam├│n? ­čŹö Gastron├│mia ─Żadov├í dr┼ą? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Porcova┼ą?

Rozde─żovanie na men┼íie porcie sa ozna─Źuje ako porciovanie. M├Ąso treba po slovensky porciova┼ą a z├írove┼ł sa aj spisovne porciuje na men┼íie k├║sky. M├Ąso sa teda porcuje len v ─Źe┼ítine, ─Źo je odvoden├ę od slova porce.   Podobn├ę Hranolky? ­čŹö Gastron├│mia Zakysan├í smotana? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Salám?

├Üdenina z mlet├ęho m├Ąsa v ┼íir┼íom ─Źreve sa spr├ívne naz├Żva sal├íma. V├Żraz sal├ím je v sloven─Źine nespisovn├Ż. Pr├şklad: such├í sal├íma, par├ş┼żska sal├íma, ma─Ćarsk├í sal├íma a in├ę. Podobn├ę S├║sto? ­čŹö Gastron├│mia ┼áialka? ­čĺÄ Veci, ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Granad├şrsky pochod?

Pokrm pozost├ívaj├║ci z varen├Żch zemiakov s cestovinou zohriat├Żch na pra┼żenej cibu─żke a ochuten├Żch mletou ─Źervenou paprikou sa spisovne naz├Żva granatiersky pochod. M├┤┼żeme sa o tom presved─Źi┼ą v Slovn├şku cudz├şch slov, z roku 2005. Hovorovo (takisto spisovn├ę, ale nie v┼żdy vhodn├ę) sa toto jedlo ozna─Źuje aj v├Żrazmi granad├şr, grenad├şr, granad├şrmar┼í a grenad├şrmar┼í. N├ízov v├Żchadza zo slova granatier (kedysi gran├ítnik), ─Źo je vojak vycvi─Źen├Ż na vrhanie gran├ítov. Podobn├ę ─îabajsk├í klob├ísa? ­čŹö Gastron├│mia Hamburgre? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Zeleninová obloha?

Pokrm pod├ívan├Ż k m├Ąsu sa spisovne ozna─Źuje slovom pr├şloha, teda zeleninov├í pr├şloha. Oblohu definuje Kr├ítky slovn├şk slovensk├ęho jazyka len ako zdanliv├║ klenbu nad zemsk├Żm povrchom, nebo. Zauj├şmav├Żm pr├şpadom je oblo┼żen├Ż chleb├ş─Źek. Mohlo by sa zda┼ą, ┼że pr├şdavn├ę meno oblo┼żen├Ż vych├ídza zo slova obloha, ale v skuto─Źnosti je odvoden├ę od slovesa oblo┼żi┼ą ÔÇô pokry┼ą dookola. Opisom m├┤┼żeme poveda┼ą, ┼że jedlo je oblo┼żen├ę pr├şlohou a v skratke, jedlo s pr├şlohou. V ka┼żdom pr├şpade, v re┼ítaur├ícii si vyber├íme jedlo a k nemu pr├şlohu. Podobn├ę Zeleninov├í obloha? ­čŹö Gastron├│mia Zakysan├í smotana? ­čŹö Gastron├│mia
─î├şta┼ą ─Ćalej ›