MENU

Vodotrysk?

Zariadenie vystrekuj├║ce vodu do v├Ż┼íky sa spr├ívne naz├Żva vodomet alebo vodostrek. Slovo tryska toti┼ż nepatr├ş do spisovnej sloven─Źiny, a preto nem├┤┼żeme hovori┼ą o vodotrysku. Slovo vodomet patr├ş do skupiny podobn├Żch podstatn├Żch mien, ako plame┼łomet, raketomet, gu─żomet, svetlomet. Princ├şp ─Źinnosti v┼íetk├Żch t├Żchto zariaden├ş je podobn├Ż. Spisovnou alternat├şvou je aj vodostrek. Zo slova u┼ż logicky vypl├Żva, ┼że ide o zariadenie striekaj├║ce vodu. Podobn├ę My─Źka? ­čĆá┬áB├Żvanie, ­čĺ╗┬áTechnika, ­čĺÄ Veci Za┼żn├║┼ą? ­čĺ╗┬áTechnika
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Strojárenstvo?

Kr├ítky slovn├şk slovensk├ęho jazyka aj Pravidl├í slovensk├ęho pravopisu potvrdzuj├║, ┼że priemyseln├ę odvetvie vyr├íbaj├║ce stroje sa naz├Żva stroj├írstvo. Od n├ízvu stroj├írstvo je odvoden├ę pr├şdavn├ę meno stroj├írsky, napr. stroj├írsky robotn├şk, stroj├írske z├ívody. Podobn├ę P├Ą┼ą pr├í─Źiek? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čÖé ┼Żeny a mu┼żi Za┼żn├║┼ą? ­čĺ╗┬áTechnika
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Ra┼żba?

Razenie je posledn├í f├íza v├Żroby minc├ş z kovu. Ak je to teda razenie, analogicky je to aj razba. V sloven─Źine nespr├ívna verzia ÔÇô ra┼żba ÔÇô sa pou┼ż├şva v ─Źeskom jazyku. Podobn├ę Fotovoltaika? ­čĺ╗┬áTechnika Sn├şmok? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čĺÄ Veci
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

┼átelova┼ą?

─îo v┼íetko ste u┼ż vo svojom ┼żivote ┼ítelovali? D├ívno sme napr├şklad ┼ítelovali telev├şzory, teraz ┼ítelujeme ant├ęny, no v skuto─Źnosti sa v┼íetko nastavuje. Sloveso ┼ítelova┼ą poch├ídza z nemeck├ęho stellen, ale v sloven─Źine m├íme zodpovedaj├║cu spisovn├║ n├íhradu v podobe slovesa nastavova┼ą. Okrem toho sa nevhodn├ę sloveso ┼ítelova┼ą pou┼ż├şva aj v druhom v├Żzname, a to ┼ítelova┼ą sa na nie─Źo ÔÇô napr. ┼ítelova┼ą sa na ├║tek. Spr├ívne sa na nie─Źo pripravujeme. Podobn├ę Kl├ívesa? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čĺÄ Veci P├Ą┼ą pr├í─Źiek? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čÖé ┼Żeny a mu┼żi
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Oh┼łuvzdorn├Ż?

Ako sa uv├ídza v Synonymickom slovn├şku sloven─Źiny, pr├şdavn├ę men├í oh┼łuvzdorn├Ż, oh┼łovzdorn├Ż, ale aj ┼żiaruvzdorn├Ż s├║ neodborn├ę. Vec, ktor├í nem├í schopnos┼ą horie┼ą je nehor─żav├í. Preto spr├ívne hovor├şme o nehor─żavom materi├íli a opakom je hor─żav├Ż materi├íl. Podobn├ę ┼Żmolky? ­čĆá┬áB├Żvanie Sn├şmok? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čĺÄ Veci
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Smartphone?

Anglick├Ż v├Żraz smartphone, ktor├Ż sa prevzal do sloven─Źiny, pre┼íiel v na┼íom jazyku procesom adapt├ície a v najnov┼íom vydan├ş Ve─żk├ęho slovn├şka cudz├şch slov z r. 2008 sa u┼ż uv├ídza aj v podobe smartf├│n. Adapt├ícia cudz├şch slov (prisp├┤sobovanie slovensk├ęmu pravopisu) je v sloven─Źine be┼żn├Żm a prirodzen├Żm javom. Preto sa odpor├║─Źa v slovensk├Żch p├şsomn├Żch prejavoch uprednost┼łova┼ą adaptovan├║ podobu smartf├│n. Samozrejme, smartf├│n m├┤┼żeme nazva┼ą aj inteligentn├Żm telef├│nom. Podobn├ę ┼átelova┼ą? ­čĺ╗┬áTechnika Sluch├ítko? ­čĺ╗┬áTechnika, ­čĺÄ Veci
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Fotovoltaika?

Nespr├ívna podoba podstatn├ęho mena fotovoltaika je ovplyvnen├í anglick├Żm pr├şdavn├Żm menom photovoltaic, ktor├ę sa d├ívnej┼íie prekladalo do sloven─Źiny ako fotoelektrina. A┼ż nesk├┤r sa zaviedol slovensk├Ż ekvivalent fotovoltika. Pr├íve t├íto podoba zodpoved├í z├ísad├ím tvorenia slov v sloven─Źine. To ist├ę plat├ş aj pre odvoden├ę pr├şdavn├ę meno fotovoltick├Ż. Od odvodzovacieho z├íkladu ÔÇô n├ízvu fyz. jednotky volt ÔÇô sa tvor├ş pr├şponou -ick├Ż vz┼ąahov├ę pr├şdavn├ę meno voltick├Ż a podobne sa tvor├ş aj pr├şdavn├ę meno fotovoltick├Ż, ─Źi┼że fotovolt + ick├Ż Ôćĺ fotovoltick├Ż.   Podobn├ę Fotovoltaika? ­čĺ╗┬áTechnika Stroj├írenstvo? ­čĺ╗┬áTechnika
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Tryska?

Slovo tryska je ─Źesk├ę a v sloven─Źine sa hodnot├ş ako slangov├ę, ─Źi┼że nespisovn├ę slovo. Jeho spisovn├Żm ekvivalentom je slovo d├Żza. Pr├şdavn├ę meno tryskov├Ż m├í v┼íak v sloven─Źine viacero ekvivalentov: d├Żzov├Ż, hubicov├Ż, pr├║dov├Ż a reakt├şvny. V spojen├ş so slovom motor sa pou┼ż├şvaj├║ pr├şdavn├ę men├í pr├║dov├Ż a reakt├şvny. Slovn├ę spojenia pr├║dov├Ż motor a reakt├şvny motor sa uv├ídzaj├║ aj v Kr├ítkom slovn├şku slovensk├ęho jazyka (pri hesl├ích pr├║d a reakt├şvny). Podobn├ę Webstr├ínka? ­čĺ╗┬áTechnika Fotovoltaika? ­čĺ╗┬áTechnika
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

Sluchátko?

─îas┼ą telef├│nneho alebo r├ídiov├ęho pr├şstroja sl├║┼żiaca na po─Ź├║vanie sa spr├ívne naz├Żva sl├║chadlo (dve sl├║chadl├í). Slovo sluch├ítko je ─Źechizmus. Slov├í s koncovkou -tko (ako chod├ştko, tla─Ź├ştko, leh├ítkoÔÇŽ) s├║ vo v├Ą─Ź┼íine pr├şpadov ─Źechizmy a maj├║ svoj spisovn├Ż slovensk├Ż ekvivalent. V├Żnimkou je spisovn├Ż n├ízov prav├ştko, ktor├Ż nemohol by┼ą nahraden├Ż slovom pravidlo, ke─Ć┼że tento v├Żraz m├í u┼ż in├Ż v├Żznam. ─Äal┼íou v├Żnimkou s├║ zdrobneniny ako diev─Źa/diev─Źatko, b├íb├Ą/b├íb├Ątko, ┼íte┼ła/┼íteniatko a in├ę. Podobn├ę Bra┼í┼ła? ­čĺÄ Veci ┼ápak? ­čĺÄ Veci
─î├şta┼ą ─Ćalej ›

My─Źka?

Slovo my─Źka je spisovn├ę iba v ─Źe┼ítine a jeho slovensk├Ż preklad znie um├Żva─Źka. Um├Żva─Źkou ozna─Źujeme um├Żvac├ş stroj (um├Żva─Źka riadu) alebo osobu zamestn├ívaj├║cu sa um├Żvan├şm nie─Źoho (um├Żva─Źka v├Żkladov). Podobn├ę V├ílenda? ­čĆá┬áB├Żvanie, ­čĺÄ Veci ┼ápilka? ­čĺÄ Veci
─î├şta┼ą ─Ćalej ›