MENU

Voní?

Buď nám niečo vonia alebo nevonia. Jednoducho, keď niečo šíri vôňu, tak to vonia a hotovo. Často používaný výraz voní je čechizmus a pokiaľ v danej chvíli nehovoríme po česky, tak v našej slovnej zásobe nemá čo hľadať. Na Slovensku je to tak. 🙂 Podobné Človekovi? 🙂 Ženy a muži Aft? ❤️ Zdravie, 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Flustrovaný?

Nespokojnosť z nenaplnených očakávaní sa v slovenčine odborne pomenúva slovom latinského pôvodu frustrácia, ktoré má na začiatku spoluhlásky f a r (nie l!). Písmeno r po f sa píše aj v príbuzných výrazoch – v prídavnom mene frustračný, v slovese frustrovať, v trpnom príčastí frustrovaný i v činnom príčastí frustrujúci. Podobné Voní? 🙂 Ženy a muži Interupcia? ❤️ Zdravie, 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Pani magistra?

Žena s akademickým titulom Mgr. je magisterka. Absolventkám súčasných univerzitných, bohosloveckých a umeleckých vysokých škôl sa udeľuje titul magisterka. To znamená, že aj absolventkám farmácie sa v súčasnosti udeľuje titul magisterka. Podoba magistra je odvodená od slova magister (magister farmácie – skr. PhMr.), čo je starší akademický titul absolventa farmaceutického štúdia, lekárnika. Titulom magistra sa ustálene oslovujú absolventky farmácie, ktoré pracujú v lekárni, čiže lekárničky. Podobné Požiarnik? 🙂 Ženy a muži Nehet? ❤️ Zdravie, 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Sandála

Poznáme ju asi všetci. Ľahká obuv z remienkov – sandále. Aké je však jednotné číslo? Nie je to veru žiadna sandála, ale sandál. Slovo sandál je mužského rodu a skloňujeme ho podľa vzoru stroj. Preto môžeme hovoriť o sandáli. Od vhodného sandála zase závisí pohodlie našej nohy. Našiel si už ten stratený sandál? Podobné Lehátko? 🏠 Bývanie, 💎 Veci Predsedkyňa? 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Vidíme sa zajtra?

Výraz vidíme sa zajtra je gramaticky aj logicky nesprávny. Ide o tvar prítomného času, ktorým sa vyjadruje súčasný, prebiehajúci dej. Budúci dej sa v slovenčine vyjadruje spojením tvaru budúceho času slovesa „byť“ s neurčitkom príslušného slovesa – budeme sa vidieť, alebo prítomníkovými tvarmi dokonavých slovies, ktoré vyjadrujú dokončený, uzavretý, ohraničený dej, a preto nemôžu vyjadrovať aktuálnu prítomnosť: uvidíme sa zajtra. Spojenie vidíme sa zajtra je štylisticky príznakové, hovorové až slangové, a nehodí sa do oficiálnych jazykových prejavov. Moderátori a redaktori by sa mu mali vyhýbať a používať v slovenčine ustálené formulácie ako dovidenia zajtra, tešíme sa na zajtrajšie stretnutie, uvidíme sa zajtra, ktoré sú pre slovenčinu prirodzené. Podobné Zmačknúť? 💬 Všeobecné Zbrusu? 💬 Všeobecné
Čítať ďalej ›

Interupcia?

Umelé ukončenie tehotenstva, resp. potrat sa odborne nazýva interrupcia a píše sa v uvedenej podobe. Zdvojené „r“ je spôsobené spojením dvoch celkov inter-rupcia. V odbornej terminológii sa prerušenie označuje pojmom abrupcia. Podobné Grázel? 🙂 Ženy a muži Barber? 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Poklopec?

Slovom poklopec sa v minulosti označoval vrchnák. V súčasnosti sa zvykne nesprávne používať na pomenovanie funkčného alebo ozdobného otvoru na šve oblečenia, ktorý sa správne nazýva rázporok. Podobné Límec? 🙂 Ženy a muži Jóga? ❤️ Zdravie, 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Ješitný?

Slovo ješitný je českého pôvodu a do slovenčiny sa prekladá ako márnomyseľný, samoľúby. Opisuje človeka, ktorý vysoko hodnotí sám seba a podráždene reaguje na kritiku druhých, samoľúby, nedotklivý. Prídavné meno ješitný môžeme nájsť v Slovníku súčasného slovenského jazyka s označením, že ide o subštandardné, resp. nespisovné slovo. Podobné Prádlo? 🏠 Bývanie, 🙂 Ženy a muži Viac krát? 💬 Všeobecné
Čítať ďalej ›

Päť práčiek?

Slovo práčka (žena, ktorá perie alebo prací stroj) má pravidelný tvar genitívu plurálu práčok, nie práčiek ani pračiek. Preto sa správne hovorí o predaji či oprave práčok ap. Slovo pračka, s krátkym „a“, je expresívnym pomenovaním bitky. Mimochodom, nezabudnite, že v práčke sa perie bielizeň, nie prádlo. 😉 Podobné Šikulka? 🙂 Ženy a muži Doktorant? 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›

Astronomička?

Vedecký pracovník zaoberajúci sa astronómiou, resp. odborník v astronómii sa nazýva astronóm. V ženskom rode je to astronómka (nie astronomička). Genitív množného čísla – od astronómok. Prvou slovenskou astronómkou bola RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc. (* 1916 – † 1979), ktorá sa počas svojej kariéry vypracovala až na riaditeľku Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Na jej počesť bola pomenovaná planétka (3636) Pajdušáková. Podobné Grázel? 🙂 Ženy a muži Interupcia? ❤️ Zdravie, 🙂 Ženy a muži
Čítať ďalej ›